Të prita o bir
të vije për krishlindje,
shtrova tavolinën,
shtëpia s’ka hije.
Gëzova o bir,
dhe e mbusha plot,
shkova vite pritje,
Nëna s, duron dot.
Më ra telefoni,
më erdhi urimi ,
më shkoi kot mundimi,
më lë brengë trishtimi.
Bir më premtove,
por nuk erdhe dot,
![](https://gazetadestinacioni.al/wp-content/plugins/phastpress/phast.php/c2VydmljZT1pbWFnZXMmc3JjPWh0dHBzJTNBJTJGJTJGZ2F6ZXRhZGVzdGluYWNpb25pLmFsJTJGd3AtY29udGVudCUyRnVwbG9hZHMlMkYyMDIyJTJGMTElMkZnb2RvLW1laG1ldGFqLmpwZyZjYWNoZU1hcmtlcj0xNjY4NjgwNDQyLTExMTgxMCZ0b2tlbj00MjFkNmQ5ZDU4MDk4Zjll.q.jpg)
Nëna do mbaj mëndjen,
në qofsha deri mot!